Zobrazovacie metódy v rádiologickej diagnostike - časť I

Minimálne oslabenie lúča sa na záznamovom médiu zobrazí čiernou farbou ("vypáli sa"), naopak výrazne oslabenie, resp. absorbcia, sa na záznamovom médiu prejaví bielou farbou. Všetky ostatné možné energetické stavy sa na zázname zobrazia v rôznych odtieňoch šedej farby. Rádiografia sa svojím charakterom hodí prevažne na zobrazovanie kostného tkaniva, avšak za istých okolností nájde svoje uplatnenie aj pri snímaní mäkkých tkanivových štruktúr (napr. hrudník pri podozrení na choroby srdca či pľúc).
Jednou zo špeciálnych aplikácii zobrazovania pomocou röntgenových lúčov je fluoroskopia. Táto umožňuje dynamické zobrazovanie vnútorných štruktúr pacienta v reálnom čase (angiografia, vyšetrenia gastrointestinálneho traktu, ortopedická a urologická chirurgia a pod.). Pri niektorých fluoroskopických vyšetreniach sa používajú kontrastné látky pomáhajúce zviditelniť niektoré štruktúry ľudského tela.

CT skenovanie


CT je skratka pre anglický názov X-Ray Computed Tomography u nás nesprávne prekladaná ako počítačová tomografia. Správny preklad by však mal byťvýpočtová tomografia. Vo svojich začiatkoch bola táto zobrazovacia technika známa ako EMI-skenovanie (podľa spoločnosti v ktorej bola vyvinutá), neskôr ako "computed axial tomgrafy" (CAT) alebo ako "body section röntgenography". Aj keď termín výpočtova tomografia môže zahrňať aj rôzne iné tomografické metódy (napr. PET), zvyčajne pod týmto názvom rozumieme výpočtovú tomografiu s využitím röntgénového žiarenia. To znamená, že CT, rovnako ako aj rádiografia, využíva na získanie obrazovej informácie o pacientovi röntgénové lúče, avšak výsledkom je už trojdimenzionálny obraz. V princípe sa jedná o mnohonásobné snímanie malého objemu tela pacienta z rôznych uhlov zvyčajne v axiálnej rovine, pričom, za asistencie počítača, dochádza k zrekonštruovaniu získanej informácie do obrazovej podoby. Vznikne tak obrazový záznam jedného anatomického rezu telom pacienta (slice) a superpozíciou takýchto rezov je možné zrekonštruovať trojdimenzionálnu reprezentáciu tela pacienta. Na rozdiel od rádiografie, pri CT skenovaní dochádza k veľmi dobrému zobrazeniu nie len skeletonu pacienta, ale aj štruktúr pozostávajúcich z mäkkého tkaniva.

MRI - Magnetic Resonance Imaging


MR zobrazovanie, je neinvazívna vyšetrovacia metóda založená na princípe jadrovej, resp. nukleárnej, magnetickej rezonancie (NMR), bez potreby ionizujúceho žiarenia. Na rozdiel od CT, MRI poskytuje výbornu rozlišovaciu schopnosť práve pri mäkkých tkanivových štruktúrach, čím sa stáva výbornou doplňujúcou metódou k CT vyšetreniu, ak ho úplne nenahrádza. Veľmi zjednodušene povedané, princíp vychádza z merania relaxačných časov usporiadaných častíc, ktoré vykazujú magnetické vlastnosti, v silnom statickom magnetickom poli, po ich vychýlení z osi usporiadania, ktorá je zhodná so smerom siločiar statického magnetického poľa. Nakoľko ľudské telo pozostáva zo 60-70% z vody, môžme teda povedať, že sa jedná prevažne o jadra atómu vodíka. Samozrejme, nie len vodíkové jadra vykazujú takéto magnetické vlastnosti, avšak pre zjednodušenie budeme uvažovať iba o jadrach vodíka. Vo všeobecnosti však platí, že len jadra s nepárnym počtom protónov vykazujú takéto správanie. Aj keď sa MRI môže javiť ako výborna zobrazovacia modalita pre mäkké tkanivá, treba brať do úvahy, že práve jej princíp je dôvodom existencie mnohých kontraindikácií, nakoľko sa v okolí MRI zariadenia nachádza extrémne silné magnetické pole a v jeho dosahu sa všetky, dovtedy neškodné, kovové predmety stávajú nebezpečnými projektylmi.